foto: pixabay.com

16. októbra sa po celom svete oslavuje Svetový deň potravy, resp. výživy. Vo vyspelejších ekonomikách sa venuje pozornosť predovšetkým zdravej výžive, eliminácii neprimeraného prejedania sa či predchádzaniu plytvania jedlom.

Naopak, v chudobnejších krajinách sa rieši ich nedostatok alebo hladovanie. V aktuálnej analýze sa analytička WOOD & Company Eva Sadovská venovala tomu, koľko Slováci na potraviny míňajú a ako nimi plytvajú. Analýza vychádza z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR, Eurostatu a prepočtov WOOD & Company.

V ANALÝZE SA DOZVIETE:

  • Koľko nám z rodinných rozpočtov ukrajujú potraviny?
  •  Ktoré potraviny najčastejšie vyhadzujeme do smetných košov a ako to zaťažuje naše peňaženky?
  • Naučili sa Slováci v uplynulých mesiacoch triediť kuchynský bioodpad?

Slováci míňajú na potraviny takmer pätinu zo svojich rodinných rozpočtov

Bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín približne 20 % zo svojich výdavkov. Slovensko za európskym priemerom zaostáva, nakoľko priemerné náklady na potraviny a nealkoholické nápoje európskych domácností tvoria len 13 % z celkových nákladov.

Ceny potravín a nealkoholických nápojov sú na Slovensku jedenáste najnižšie v rámci EÚ. K priemerným cenám potravín v únii sa tak z roka na rok približujeme, nakoľko vlani boli potraviny a nealkoholické nápoje na Slovensku lacnejšie ako v EÚ už iba o – 3,2 %. Aj u našich susedov z V4, teda v Maďarsku, Českej republike či Poľsku, nakúpime potraviny v priemere lacnejšie ako u nás. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Eurostatu za rok 2020.

Potraviny na Slovensku v tomto roku prudko dražejú. Zatiaľ čo počas prvých piatich mesiacov roka 2021 boli na Slovensku ceny potravín a nealkoholických nápojov medziročne nižšie o – 0,8 %, v júni sa situácia otočila a potraviny začali byť oproti vlaňajšiemu roku drahšie.

V auguste sme si za potraviny a nealkoholické nápoje priplácali dokonca až 3,6 %. Zdražovanie potravín bude na Slovensku pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Odhadujeme, že na prelome rokov 2021 a 2022 si slovenské domácnosti za potraviny priplatia o 5 % viac.

Na Slovensku síce nehladujeme, ale poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre takmer 12 % (634 tisíc) obyvateľov. Tento problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene alebo domácností jedného dospelého s maloletými deťmi.

Aj v tomto prípade za priemerom EÚ zaostávame, nakoľko podľa údajov Eurostatu si v únii mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť menej ako 7 % obyvateľov.

Niektorí Slováci si nemôžu dovoliť poriadny obed, iní zase potravinami plytvajú

Plytvanie potravinami predstavuje nielen sociálny a ekonomický, ale aj ekologický problém. Z celkového pohľadu na Slováka ročne pripadá 100 kg potravinového odpadu, t. j. 0,27 kg potravinového odpadu denne.

Ten okrem samotných domácností vzniká aj pri produkcii a preprave potravín, v reštauráciách či hoteloch, ale aj na našich pracoviskách. Najčastejšie v odpadových nádobách končia chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj nerozbalené potraviny.

Je to práve kuchynský biologický odpad (KBO) „vďaka“ ktorému má obsah našich kontajnerov charakteristický hnilobný zápach a ktorý sa podpisuje pod nekontrolovanú produkciu tzv. skládkového plynu.

Pri skládkovaní, ktoré sa praktizuje na 80 % územia SR, je takýto bioodpad najväčším tvorcom skleníkových plynov a znečisťovateľom povrchových a podzemných vôd, pôdy či ovzdušia.

Plytvanie potravinami je zároveň veľkou záťažou aj pre naše peňaženky. Odhadujeme, že priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne do svojej smetnej nádoby zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 – 150 eur.

Možnosť triediť kuchynský bioodpad majú Slováci už viac ako tri mesiace

Samosprávam sa od 1. júla 2021 skončila výnimka a od tohto dátumu by mali realizovať separovaný zber kuchynského bioodpadu pre svojich občanov. A to v zmysle prílohy č. 10b k vyhláške č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch. Cieľom tohto opatrenia je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu.

Triedený zber KBO môže prebiehať viacerými spôsobmi. V prípade rodinných domov (IBV) ide napríklad o tzv. vedierkový zber odpadu.

V prípade bytovej výstavby (KBV) zase prichádzajú do úvahy špeciálne zberové nádoby v objeme 120 l, 240 l alebo 660 l, ktoré sú umiestnené pri štandardnom zberovom mieste. Práve do nich môžu občania žijúci v panelákoch alebo bytovkách umiestňovať kuchynský bioodpad napríklad v kompostovateľných vreckách.

Vytriedený a vyzbieraný bioodpad z kuchyne by mal byť následne zhodnotený v bioplynových staniciach a v kompostárňach.

Triedený zber bioodpadu a jeho zhodnotenie nie je zadarmo. Nárast nákladov samospráv sa v súvislosti s týmto opatrením odhaduje na úrovni niekoľkých desiatok percent.

Úspešnosť separovaného zberu kuchynského bioodpadu závisí od vôle ľudí

Dôležitú rolu pri triedení KBO zohráva aj vôľa ľudí. Prax ukazuje, že úspešnými sú v triedení kuchynského odpadu tí občania (a teda aj samosprávy), ktorí majú dlhoročný návyk separovania iných druhov odpadu ako sú plasty, papier či sklo.

K vyššiemu komfortu a akceptácii zberu kuchynského bioodpadu u občanov prispieva aj čo najbližšie umiestnenie špecializovanej nádoby (minimálne pri nádobe na zmesový komunálny odpad) a vyššia frekvencia zberu. Mnohým samosprávam pomohli pri realizácii rôzne kampane a edukácia občanov.

Deň 16. október ako „Svetový deň potravy“ bol vyhlásený v roku 1979 na konferencii Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo FAO – Food and Agriculture Organisation of the United. Uznávaný je vo viac ako 150 krajinách po celom svete.

Kým v bohatších krajinách sa počas tohto dňa rieši téma nových technológií pri produkcii potravinových surovín, v chudobnejších sa rieši naopak základný problém a to nedostatok potravín a hladovanie. Tak či tak, extrémy v podobe prejedania sa či hladovania zdraviu neprospievajú a dopady na životy ľudí sú alarmujúce.

Eva Sadovská
analytička WOOD & Company

- REKLAMA - adv.: