Foto: pixabay.com

V stredu 16. októbra sa po celom svete oslavuje Svetový deň potravy, resp. výživy. Vo vyspelejších ekonomikách sa venuje pozornosť predovšetkým zdravej výžive, eliminácii neprimeraného prejedania sa či predchádzaniu plytvania jedlom.

Naopak, v chudobnejších krajinách sa rieši základný problém, ktorým je nedostatok potravín či hladovanie. Pri tejto príležitosti sa Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, pozrela v aktuálnej analýze na to, koľko Slovákom z rodinného rozpočtu ukrajuje nákup potravín, ako sa vyvíjajú ich ceny, ako potravinami plytváme, ale aj na to, koľko slovenských domácností si nemôže dovoliť každý druhý deň poriadny obed.

Bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín približne pätinu zo svojich výdavkov. Potraviny patria medzi nevyhnutné tovary a služby, ktoré nakupujeme na dennej báze. Čím viac nám každý mesiac ukroja z našich rodinných rozpočtov, tým menej finančných prostriedkov nám zostáva na iné tovary a služby. Za európskym priemerom Slovensko zaostáva, nakoľko náklady na potraviny a nealkoholické nápoje tvoria z celkových nákladov domácností Európskej únie v priemere 12 %.

Počas prvého polroka 2019 boli na Slovensku ceny potravín a nealkoholických nápojov medziročne vyššie o 3,0 %. V júli tempo ich medziročného zdražovania zrýchlilo na 4,7 %, v auguste na 5,2 % a podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR sme si v septembri 2019 za potraviny a nealkoholické nápoje priplatili o 4,9 % viac ako vlani.

Hoci potraviny v posledných mesiacoch dražejú, v rámci EÚ máme aj naďalej ôsme najnižšie ceny potravín a nealkoholických nápojov. Na druhej strane, u všetkých našich susedov z V4 (v Maďarsku, Českej republike či Poľsku) nakúpime potraviny v priemere lacnejšie ako u nás.

Na Slovensku síce nehladujeme, ale poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre 15 % slovenských domácností. Najviac sa tento problém týka starších ľudí žijúcich osamotene alebo domácností jedného dospelého s maloletým dieťaťom (v oboch prípadoch cca tretina).

Naopak, najmenej sa do spomínanej situácie dostávajú domácnosti s dvomi dospelými osobami a jedným alebo dvomi deťmi. Spomedzi takto zložených domácností si poriadny obed nemôže dovoliť každý druhý deň iba cca 6 %.

Podľa údajov Eurostatu je obdobná situácia ako u nás ešte u Litovčanov a a Rumunov (v rozpätí 14 – 16 %). Najhoršie je na tom v rámci celej EÚ Bulharsko, kde si mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť každý druhý deň až takmer tretina domácností. Naopak, najlepšie sú na tom Švédsko, Dánsko a Írsko, kde sa spomínaný problém týka maximálne 2 domácností zo 100.

Hoci sa sťažujeme na rast cien potravín a na ich nákup nám odchádza až pätina výdavkov, podľa prieskumov na Slováka pripadá ročne až 111 kg potravinového odpadu (t. j. 0,3 kg potravinového odpadu denne). Len pre lepšiu predstavu, je to to isté, ako keď si kúpite každý deň v reštaurácii hlavné jedlo a bez toho, aby ste sa ho čo i len dotkli, ho rovno vyhodíte do koša.

Aj napriek tomu v rámci EÚ plytváme potravinami pomenej. Podľa štatistík končí v odpade najviac potravín v prepočte na obyvateľa v Holandsku. Najmenej sa plytvá potravinami v Grécku, na Malte, ale aj u našich susedov v ČR. Napriek tomu, že potravinový odpad vzniká už pri samotnej výrobe, počas prepravy, v obchodoch, či v hoteloch a v reštauráciách, najviac sa ho vyprodukuje práve v našich domácnostiach s odhadovaným podielom cca 40 %.

Na Slovensku najčastejšie v odpadových nádobách domácností končia chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, ale aj zvyšky uvareného nedojedeného jedla. Biologicky rozložiteľný odpad (odpad zo záhrad či potravín) sa podieľa dlhodobo na zmesovom komunálnom odpade cca 40 – 50 % – ami. Práve kuchynský bioodpad, ktorý vzniká počas celého roka, je jeho neprehliadnuteľnou súčasťou.

Existujú ale spôsoby, ako množstvo takéhoto bioodpadu eliminovať. V súlade s princípmi cirkulárnej ekonomiky je ideálne nevytvárať žiadny alebo aspoň zbytočný potravinový odpad. Pomôcť by mohol takpovediac rozumnejší prístup k samotným nákupom potravín, správne uskladňovanie potravín, ale napríklad aj poznanie rozdielu medzi dátumom spotreby a minimálnej trvanlivosti.

Ak už kuchynský odpad vznikne, je dobré ho v rámci možností kompostovať alebo ho umiestniť do hnedých odpadových nádob v obci podľa inštrukcií zberovej spoločnosti (zväčša sú uvedené na nádobe).

Deň 16. október ako „Svetový deň potravy“ bol vyhlásený v roku 1979 na konferencii Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo FAO – Food and Agriculture Organisation of the United. Uznávaný je vo viac ako 150 krajinách po celom svete.

Kým v bohatších krajinách sa počas tohto dňa rieši téma nových technológií pri produkcii potravinových surovín, v chudobnejších sa rieši naopak základný problém a to nedostatok potravín a hladovanie. Tak či tak, extrémy v podobe prejedania sa či hladovania zdraviu neprospievajú a dopady na životy ľudí sú alarmujúce.

Eva Sadovská
analytička WOOD & Company

- REKLAMA - adv.: