foto: pixaby.com

Slováci trávia veľkú časť svojho života v práci. V súčasnosti 2,6 mil. Slovákov odpracuje týždenne v priemere 41 hodín a tak minimálne tretinu každého pracovného dňa prežije na svojom pracovisku.

Až 32 % Slovákov vo svojej práci prevažne sedí. V Bratislave a vo veľkých mestách, kde je zároveň najvyšší výskyt kancelárskych priestorov, sa sedavé zamestnanie týka takmer polovice pracujúcich ľudí. Vyplynulo to z údajov Eurostatu, ktoré v aktuálnej analýze spracovala Eva Sadovská, analytička investičnej spoločnosti WOOD & Company.

Pracovné prostredie pritom v nemalej miere vplýva na výkon zamestnanca. Aj preto dnes mnohí zamestnávatelia kladú dôraz nielen na kvalitu pracovných priestorov, ale aj na ich dostupnosť či na vybavenosť službami. V analýze sa dozviete zároveň aj to, koľko Slovákov či Európanov vo svojom zamestnaní prevažne stojí, koľko vykonáva prácu s miernou a koľko s ťažkou fyzickou záťažou.

Najviac Slovákov vo svojej práci sedí alebo má zamestnanie s miernou fyzickou záťažou. V oboch prípadoch sa jedná o takmer tretinu zamestnaných našincov. V práci prevažne stojí ďalších 23 % zamestnancov a prácu s ťažkou fyzickou námahou vykonáva necelých 13 % zamestnaných.

Vyplynulo to z údajov Eurostatu za rok 2017, ktorý sa tejto problematike venoval po prvýkrát. Vo veľkých mestách, vrátane Bratislavy, je podiel „sedavých“ zamestnancov najvyšší a to na úrovni až 45 %. Vo väčších mestách, kde sa koncentrujú úrady a centrály firiem či finančných inštitúcií, je zároveň najvyšší výskyt kancelárskych priestorov.

Dominuje jednoznačne hlavné mesto Slovenska – Bratislava, ktoré disponuje najvyšším počtom starších, ale i nových komerčných nehnuteľností s kancelárskymi priestormi. Naopak, na vidieku sú pracujúci oveľa viac „v pohybe“ a tak je tu najvyšší výskyt zamestnancov s miernou fyzickou záťažou (35,8 %) či ťažkou fyzickou záťažou (16,1 %). Zároveň platí, že či už vo veľkomeste alebo v malej obci, približne jeden z piatich zamestnancov pri svojej práci stojí.

Rozdiely v jednotlivých krajinách EÚ sú evidentné. Krajinami s vyše polovičným podielom zamestnancov, ktorí počas výkonu svojej práce sedia, evidujú v Holandsku, Nemecku a Luxembursku. Naopak, v Grécku počas svojej práce sedí iba jeden z piatich zamestnancov a v Rumunsku jeden zo štyroch.

Zamestnanci, ktorí počas svojej práce prevažne stoja, sú najčastejšie evidovaní v Španielsku s podielom 43 %. Vyše tretinový a takmer tretinový podiel stojacich zamestnancov sa týka aj Rumunska a Malty. Najmenej pri svojej práci stoja zase zamestnanci v Estónsku a v Litve s podielmi presahujúcimi iba 7 %.

Litva je zároveň ekonomikou, kde vyše polovica zamestnancov má prácu s miernou fyzickou záťažou. Najmenej takýchto pracujúcich nájdeme v Španielsku s podielom 18 %. Práca s ťažkou fyzickou námahou je realitou u každého piateho zamestnanca v Grécku, čo je zároveň najviac v rámci celej EÚ.

Naopak, iba šesť zamestnancov zo sto sa ťažko narobí na Malte. V únii ako takej má sedavé zamestnanie 39 % zamestnancov, takmer pätina počas výkonu svojej profesie prevažne stojí, takmer 30 % má prácu s miernou fyzickou záťažou a vyše 11 % s ťažkou fyzickou záťažou.

Eurostat definuje ako sedavé zamestnanie prácu v kancelárii, zväčša pri počítači, zamestnanie v call-centre, ale napríklad aj profesionálne šoférovanie vozidiel. Za zamestnancov, ktorí vo svojej práci prevažne stoja, zase považuje učiteľov či predavačov v obchode. Medzi profesie s miernou fyzickou záťažou podľa Eurostatu patrí autoopravár, ošetrovateľ či inštalatér. Pod prácou s ťažkou fyzickou námahou si Eurostat predstavuje napríklad ťažkú prácu na stavbe.

Nech už Slováci vykonávajú akúkoľvek profesiu, každý týždeň odpracujú v priemere 41 hodín. A tak minimálne tretinu každého pracovného dňa strávia na svojom pracovisku. Pričom práve pracovné prostredie v nemalej miere vplýva na výkon zamestnanca. V súčasnosti tak mnohí zamestnávatelia kladú dôraz nielen na kvalitu pracovných priestorov, ale aj na ich dostupnosť či na vybavenosť službami.

Prispôsobovaním pracovných prostriedkov a pracovného prostredia vlastnostiam a potrebám pracujúceho človeka sa zaoberá dokonca aj vedná disciplína ergonómia. Z jej poznatkov vyplýva, že na základe kvality pracovného prostredia ľudia zvažujú výber povolania, ale aj zotrvanie v ňom. Pozitíva a negatíva pracovného prostredia ovplyvňujú správanie a nálady zamestnancov a v konečnom dôsledku sa odrážajú nielen na ich výkone, ale aj na zdravotnom stave.

Zamestnávatelia by tak mali vždy pri vytváraní vhodného pracovného prostredia pre svojich zamestnancov posudzovať nielen BOZP, ale aj fyzikálne, organizačné, priestorové, hygienické, estetické či sociálno – psychologické podmienky. Samozrejme s dôrazom na faktory ako sú hluk, osvetlenie či mikroklíma.

Mnohí zamestnávatelia dnes ale v snahe zatraktívniť pracovné prostredie idú ešte ďalej a dôraz kladú napríklad aj na dostupnosť pracoviska, vybavenosť službami či dobré dlhoročné skúsenosti s pracovnými priestormi. Inak povedané, zamestnávatelia si veľmi dobre uvedomujú, že ich zamestnanci chcú cestovať do práce čo najefektívnejšie, ideálne s možnosťou zaparkovať, že možnosť naobedovať sa či nakúpiť si potraviny chcú mať čo najbližšie a že niektorí z nich už adrese svojho pracoviska prispôsobili aj svoju adresu trvalého bydliska.

V súčasnosti sa pre zamestnancov stáva veľmi dôležitým aj postoj zamestnávateľa k nakladaniu s odpadmi či realizácia ekologických projektov na pracovisku. A to od bezodpadových projektov, cez triedenie odpadov, dostupnosť ekologickej dopravnej infraštruktúry (električky, cyklotrasy), až po chov včiel na streche administratívnej budovy či prehodnotenie presťahovať sa do úplne novej budovy alebo zotrvať v pôvodnej vzhľadom na dodržanie princípov cirkulárnej ekonomiky.

Eva Sadovská
analytička WOOD & Company

- REKLAMA - adv.: